Pupočníková krv
Krv, ktorá ostáva v placente a pupočnej šnúre po narodení dieťaťa. Obsahuje krvotvorné kmeňové bunky, ktoré sa využívajú pri liečbe závažných ochorení.
Kostná dreň
Je to mäkké tkanivo, ktoré vyplňuje dutiny vnútra kostí. Je to jediné miesto krvotvorby u detí aj dospelých. Krvotvorné bunky sa z nej získavajú vpichmi punkčnou ihlou do bedrovej kosti.
Autológna pupočníková krv
Vlastná pupočníková krv odobratá za účelom možnej liečby človeka, ktorému bola odobratá.
Alogénna pupočníková krv
Pupočníková krv od darcu odobratá za účelom liečby príbuzného alebo nepríbuzného pacienta.
Kmeňové bunky
Sú základné stavebné jednotky, z ktorých sa v prenatálnom vývoji (vnútromaternicovom vývoji alebo počas tehotenstva v tele matky) vyvíja organizmus dieťaťa. Ide o tzv. nešpecializované bunky, ktoré sa postupne špecializujú na bunky všetkých potrebných tkanív a orgánov, napríklad svalov, kože, nervov, krvi. Túto schopnosť však postupne strácajú, takže v organizme zostávajú počas života len v obmedzenom počte.
Krvotvorné kmeňové bunky
Kmeňové bunky schopné špecializovať sa na červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. U človeka po narodení sa nachádzajú iba v kostnej dreni. V období pôrodu sa však nachádzajú aj v krvi novorodenca. Na liečebné účely sa získavajú z kostnej drene, periférnej krvi či pupočníkovej krvi.
Multipotentné bunky
Multipotentné bunky - mezenchýmové a tzv. embryonálnym bunkám podobné kmeňové bunky. Patria medzi dospelé bunky, teda také, pri ktorých získaní sa nemusí.....
Embryonálne kmeňové bunky
Sú bunky získané z vnútornej vrstvy embrya v prvých štádiách jeho vývoja, asi 4-5 dní po oplodnení. Základom na získanie takýchto kmeňových buniek je umelé oplodnenie ženského vajíčka v laboratórnych podmienkach – in vitro. Takéto bunky sú teoreticky schopné vytvoriť akékoľvek tkanivo ľudského organizmu. Z etického hľadiska je však použitie takýchto buniek kontroverzné, keďže v procese ich získavania je ľudské embryo zahubené. Preto je výskum týkajúci sa embryonálnych buniek v mnohých štátoch zakázaný a verejnosť o ňom stále veľmi ostro polemizuje. 
Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek
Liečebná metóda, ktorá u pacienta umožňuje obnovenie krvotvorby po zlyhaní kostnej drene. Využíva sa predovšetkým pri liečení onkologických a hematologických ochorení, závažných porúch metabolizmu, imunity či autoimunitných chorôb. Nie je to operácia, prebieha podobne ako transfúzia krvi. Samotnej transplantácii predchádza podanie agresívnej liečby, ktorej úlohou je zničiť nádorové bunky alebo poškodené krvotvorné bunky v kostnej dreni. Následne sa vopred zabezpečené zdravé bunky spätne transplantujú (= vrátia, prenesú) do pacientovho organizmu.
Autológna transplantácia (krvotvorných buniek)
Transplantácia, pri ktorej sa pacientovi podajú jeho vlastné bunky získané z kostnej drene alebo periférnej krvi v priebehu liečby alebo z jeho uskladnenej pupočníkovej krvi.
Alogénna transplantácia (krvotvorných buniek)
Transplantácia, pri ktorej sa pacientovi podajú bunky od HLA kompatibilného darcu. Darca sa vyhľadáva v rodine alebo vo verejných registroch darcov kostnej drene a pupočníkovej krvi.
Syngénna transplantácia
Transplantácia, pri ktorej sa pacientovi podajú bunky od súrodenca, jednovaječného dvojčaťa. Bunky majú vlastnosti, ako keby išlo o vlastné bunky pacienta.
HLA antigény (Kompatibilita)
Zhoda v tzv. HLA antigénoch (Human Leukocyte Antigen). HLA antigény sú proteíny (tkanivové znaky) na povrchu bielych krviniek, ktorých úlohou je rozoznať, čo je v tele vlastné a čo je cudzie. Pre alogénnu transplantáciu je nevyhnutné, aby darca buniek a pacient boli kompatibilní (zhodní) v základných HLA znakoch.
Rodinná banka pupočníkovej krvi
Banka, ktorá sprostredkováva odber a zabezpečuje spracovanie, zamrazenie a skladovanie pupočníkovej krvi určenej na použitie pre dieťa, ktorému bola odobratá. Táto služba je platená rodičmi dieťaťa a dieťa má na takto uskladnenú pupočníkovú krv výhradné právo.
Regeneratívna medicína
Nová oblasť medicíny, ktorá využíva na obnovu poškodených tkanív a orgánov kmeňové bunky.
Hore ^
Ochorenia, pri ktorých pupočníková krv pomáha Aktuálne ochorenia Ochorenia vo výskume
Odoborní garanti
Prof. MUDr. Ján Danko, PhD
Prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti SLS
(Jesseniova lekárska fakulta Martin)
Prof. MUDr. Mikuláš Hrubiško, CSc.
Vedúci Katedry hematológie a transfuziológie

(LF SZU Bratislava)
MUDr. Peter Mesár
Klinika pediatrickej onkológie a hematológie

(SZU v DFNsP Banská Bystrica)

VYSVETLIVKY (aktualne ochorenia)

1) Použitie vlastnej pupočníkovej krvi je možné iba pri niektorých podtypoch tejto diagnózy (prvé úspešné využitie vlastnej pupočníkovej krvi pri ALL publikované v roku 2007). Štandardne sa však v prípade potreby uprednostňuje transplantát od súrodenca alebo nepríbuzného darcu, pokiaľ by bol k dispozícii. 2) Pri niektorých vysoko rizikových podtypoch tejto diagnózy by bol uprednostnený transplantát od súrodenca alebo iného darcu, pokiaľ by bol k dispozícii. 3) Pri liečbe CML sa v súčasnosti v dospelom veku používajú moderné lieky a transplantácia sa vykonáva až po zlyhaní inej liečby, u detí je transplantácia pri CML stále metódou prvej voľby. 4) Nakoľko ide prevažne o ochorenie dospelých, skúsenosti s vlastnou pupočníkovou krvou zatiaľ nie sú k dispozícii, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by bol v prípade nenájdenia vhodného darcu použitý autológny transplantát . 5) Pri tejto diagnóze bola pupočníková krv použitá na transplantáciu aj na Slovensku. 6) Pri zlyhaní kostnej drene, ktoré nie je vzácnym ani v detskom veku, by sa uprednostnila alogénna transplantácia od HLA-identického súrodenca. V prípade, že by HLA-identický súrodenec nebol, bol by použitý transplantát z vlastnej pupočníkovej krvi. 7) V USA dnes prebieha klinická štúdia zameraná na aplikáciu kmeňových buniek z vlastnej pupočníkovej krvi u detí s Diabetes typ I. áno v prípade pupočníkovej krvi je transplantáciu možné vykonať a je možné od nej očakávať aj vyliečenie áno v prípade kostnej drene sa transplantácia robí štandardne, väčšinou s kuratívnym efektom áno - transplantácia sa robí, avšak nie je možné od nej očakávať trvalé vyliečenie, len predĺženie prežívania (áno) transplantácia sa dá urobiť, v súčasnosti je však pri danej diagnóze ešte len predmetom výskumu, skutočný význam sa ukáže v budúcnosti ± transplantácia sa v niektorých prípadoch robí, je od nej síce možné očakávať aj trvalé vyliečenie, avšak pre veľmi vysoké riziko takéhoto zákroku nejde o štandardnú metódu exp ide len o experimentálnu metódu, štandardne ju nie je možné odporučiť