Mýtus

„Pravdepodobnosť, že dieťa využije vlastnú pupočníkovú krv, je prak­ticky nulová.“

Fakt

Transplantácii vlastnými krvotvornými bunkami (autológnych) sa ročne ce­losvetovo vykoná cca 30 000, čo je viac ako alogénnych (darcovských), ktorých je cca 20 000 (1). Na základe výsledkov rozsiahlej štúdie z roku 2008 zaobera­júcej sa pravdepodobnosťou podstúpenia transplantácie krvotvorných kmeňových buniek sa odhaduje, že približne 1 človek zo 400 podstúpi počas svojho života trans­plantáciu vlastných krvotvorných buniek. V detskom veku je pravdepodobnosť pod­stúpenia transplantácie menšia (1 : 5 000), keďže deti sú zdravšie ako dospelí (2). Ak má dieťa uskladnenú pupočníkovú krv a má ochore­nie, ktoré sa lieči autológnou transplantá­ciou, nie je dôvod, prečo by sa nemohla na základe rozhodnutia lekára použiť.
Pravdepodobnosť použitia rodinne usklad­nenej pupočníkovej krvi je o to vyššia, že sa táto krv môže v prípade kompatibility použiť aj na transplantáciu pre súrodenca. Kom­patibilný súrodenec je najcennejším a od­borníkmi najpreferovanejším darcom krvot­vorných buniek na alogénnu transplantáciu (3). Pravdepodobnosť kompatibility medzi vlastnými súrodencami je 25 %. Význam pupočníkovej krvi od súrodenca je najmä vo veľmi mladom veku, keď detský darca nemôže poskytnúť dostatok buniek zo svo­jej kostnej drene väčšiemu súrodencovi, ale v pupočníkovej krvi ich môže byť dostatok.
viac

Mýtus

„Neexistuje žiadny medicínsky dôkaz, že by sa vlastnou pupočníkovou krvou dala liečiť nejaká choroba.“

Fakt

Použitie vlastnej pupočníkovej krvi je možné všade tam, kde je indikovaná autológna transplantácia krvotvorných buniek. Vlastné krvotvorné kmeňové bunky sa dnes využívajú na transplantáciu častejšie ako bunky od darcu (alogénne), v európskom regióne je to 62 %, v Severnej Amerike cca 60 % (1).
Publikované boli úspešné prípady použitia vlastnej pupočníkovej krvi u detí pri liečbe týchto ochorení: neuroblastóm, medulo­blatóm, mozgové tumory (4, 5). Z hema­tologických diagnóz bolo publikované úspešné použitie v prípade získanej aplas­tickej anémie a akútnej lymfoblastovej leu­kémie (6, 7). U dospelých sú najčastejšími indikáciami autológnej transplantácie nasledovné ochorenia: mnohopočetný my­elóm, Hodgkinove i Non-Hodkinove lym­fómy, niektoré formy akútnej myeloblastovej leukémie s nižším rizikom a niektoré solídne tumory. Význam vlastnej pupočníkovej krvi pod­porujú aj výsledky štúdií preukazujúce, že zdravé a geneticky identické bunky použité na transplantáciu významne znižujú riziko relapsu (návratu ochorenia) v porovnaní s vlastnými bunkami odobratými v štádiu po prepuknutí ochorenia (8, 9).
Nové možnosti využitia vlastnej pupočníkovej krvi sa navyše ukazujú aj v oblasti tzv. regeneratívnej medicíny. Ide o nápravu tkanív či orgánov poškodených úra­zom, degeneratívnym alebo autoimunitným ochorením. V USA a Nemecku prebiehajú klinické štúdie sledujúce liečebné účinky vlastnej pupočníkovej krvi pri ochoreniach ako diabetes typ I., detská mozgová obrna alebo pri neurologických poruchách. V rám­ci týchto štúdií bola vlastná pupočníková krv podaná viac ako 200 deťom (10, 11). Vplyv kmeňových buniek z pupočníkovej krvi, ktoré sú schopné zmeniť sa na rôzne bunky ľudského organizmu, sa intenzívne skúma aj v laboratórnych podmienkach pre ortopedické, kardiologické, neurologické a ďalšie indikácie.
viac

Mýtus

„Ak dieťa získa do troch ro­kov leukémiu, je takmer stopercentne pravdepodobné, že leukemické bunky sú prítomné aj v pupočníkovej krvi. Ne­prichádza do úvahy, aby sa takýto trans­plantát použil.“

Fakt

V pupočníkovej krvi môžu byť prítom­né len leukemické klony vzniknuté pred narodením. Týka sa to vzácneho prí­padu leukémií útleho veku, do 2 až 3 ro­kov. Prítomnosť alebo neprítomnosť takýchto chorých buniek sa dá dnes už jednoznačne diagnostikovať a následne rozhodnúť o použiteľnosti transplantátu. Ak leukémia prepukne vo vyššom veku, pravdepodobnosť prítomnosti malígnych buniek v pupočníkovej krvi je veľmi nízka, inak by ochorenie prepuklo skôr.
viac

Mýtus

„V Taliansku a Belgicku zákon zakazuje uskladnenie pupočníkovej krvi pre vlastnú potrebu.“

Fakt

Odbery pupočníkovej krvi pre vlastnú potrebu dieťaťa sú bežnou praxou v štátoch EÚ a ostatných vyspelých štátoch sveta. Vo svete je dnes viac ako 140 rodinných bánk pupočníkovej krvi, z toho asi polovica v Európe. Taliansko a Belgicko nemajú úplne doriešenú legislatívu týkajúcu sa rodinného skladovania pupočníkovej krvi. Sa­motné odbery však nie sú zakázané a takto odobratá pupočníková krv sa spracúva a skladuje v zahraničných laboratóriách. Napr. v Taliansku sa rodičia rozhodujú pre rodinný odber dokonca častejšie ako v iných štátoch EÚ, aktivity tu vykonáva asi 30 rodinných bánk pupočníkovej krvi.
viac

Mýtus

„Rodinné odbery pupočníkovej krvi ovplyvňujú negatívne rozvoj verejných bánk.“

Fakt

Verejné banky pupočníkovej krvi ne­trpia nedostatkom dobrovoľných darkýň, trpia však nedostatkom zdrojov. Majú obmedzené finančné, materiálne a personálne prostriedky, a preto prijímajú len limitované množstvo krvi. Vo väčšine krajín, kde verejné banky fungujú, je to približne 1 % z pôrodov.
Keďže celkovo sa vo vyspelých krajinách odoberá pupočníková krv pre rodinné uskladnenie pri 3 až 15 % pôrodov, zostáva ešte veľká rezerva pre verejné banky. Akékoľvek tvrdenie o tom, že rodinné banky konkurujú verejnej banke pupočníkovej krvi, je za­vádzajúce, stále 85 až 97 % pupočníkovej krvi končí v odpade. Ak by sa našli ďalšie zdroje na financovanie verejnej banky pupočníkovej krvi, je tu obrovský dostatok nevyužitej krvi.
viac

Mýtus

„Na Slovensku sa doteraz neu­robila ani jedna transplantácia vlastnej pupočníkovej krvi a podobná situácia je aj v zahraničí.“

Fakt

Na Slovensku sa prvýkrát použila vlastná pupočníková krv už v roku 2004 na podporu obnovy krvotvorby po intenzívnej che­moterapii u dieťaťa s nádorom mozgu – meduloblastómom. Po vysokodávkovej chemoterapii namierenej proti mozgovému nádoru, ktorá ničí aj zdravú kostnú dreň, mu jeho vlastná pupočníková krv pomohla s urýchlením regenerácie krvotvorby. Išlo o prvé použitie vlastnej pupočníkovej krvi v Európe. O výsledkoch tejto úspešnej liečby referovali ošetrujúci lekári aj na medzinárodnej konferencii detskej onkológie SIOP v Berlíne na jeseň 2008. Vo svete sa vlastná pupočníková krv využila na liečbu cca 300 krát aj v rámci klinických štúdii pri detskej mozgovej obrne a diabete 1. typu.
viac
Zdroje Hore ^
Ochorenia, pri ktorých pupočníková krv pomáha Aktuálne ochorenia Ochorenia vo výskume
Odoborní garanti
Prof. MUDr. Ján Danko, PhD
Prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti SLS
(Jesseniova lekárska fakulta Martin)
Prof. MUDr. Mikuláš Hrubiško, CSc.
Vedúci Katedry hematológie a transfuziológie

(LF SZU Bratislava)
MUDr. Peter Mesár
Klinika pediatrickej onkológie a hematológie

(SZU v DFNsP Banská Bystrica)

VYSVETLIVKY (aktualne ochorenia)

1) Použitie vlastnej pupočníkovej krvi je možné iba pri niektorých podtypoch tejto diagnózy (prvé úspešné využitie vlastnej pupočníkovej krvi pri ALL publikované v roku 2007). Štandardne sa však v prípade potreby uprednostňuje transplantát od súrodenca alebo nepríbuzného darcu, pokiaľ by bol k dispozícii. 2) Pri niektorých vysoko rizikových podtypoch tejto diagnózy by bol uprednostnený transplantát od súrodenca alebo iného darcu, pokiaľ by bol k dispozícii. 3) Pri liečbe CML sa v súčasnosti v dospelom veku používajú moderné lieky a transplantácia sa vykonáva až po zlyhaní inej liečby, u detí je transplantácia pri CML stále metódou prvej voľby. 4) Nakoľko ide prevažne o ochorenie dospelých, skúsenosti s vlastnou pupočníkovou krvou zatiaľ nie sú k dispozícii, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by bol v prípade nenájdenia vhodného darcu použitý autológny transplantát . 5) Pri tejto diagnóze bola pupočníková krv použitá na transplantáciu aj na Slovensku. 6) Pri zlyhaní kostnej drene, ktoré nie je vzácnym ani v detskom veku, by sa uprednostnila alogénna transplantácia od HLA-identického súrodenca. V prípade, že by HLA-identický súrodenec nebol, bol by použitý transplantát z vlastnej pupočníkovej krvi. 7) V USA dnes prebieha klinická štúdia zameraná na aplikáciu kmeňových buniek z vlastnej pupočníkovej krvi u detí s Diabetes typ I. áno v prípade pupočníkovej krvi je transplantáciu možné vykonať a je možné od nej očakávať aj vyliečenie áno v prípade kostnej drene sa transplantácia robí štandardne, väčšinou s kuratívnym efektom áno - transplantácia sa robí, avšak nie je možné od nej očakávať trvalé vyliečenie, len predĺženie prežívania (áno) transplantácia sa dá urobiť, v súčasnosti je však pri danej diagnóze ešte len predmetom výskumu, skutočný význam sa ukáže v budúcnosti ± transplantácia sa v niektorých prípadoch robí, je od nej síce možné očakávať aj trvalé vyliečenie, avšak pre veľmi vysoké riziko takéhoto zákroku nejde o štandardnú metódu exp ide len o experimentálnu metódu, štandardne ju nie je možné odporučiť