Pre dieťa Pre súrodenca Pre všetkých
Všetky aktuality

Aktuality

  • Potenciál pupočníkovej krvi v bunkovej terapii a regeneratívnej medicíne 02.12.2016
    Pupočníková krv má využitie nielen u pacientov s onkologickými a genetickými ochoreniami, ale jej obrovský potenciál sa ukazuje aj v rozvíjajúcich sa oblastiach bunkovej terapie a regeneratívnej medicíny. Vakcíny proti vírusom a niektorým typom nádorov pochádzajúce z pupočníkovej krvi sú v súčasnosti vo fáze rozvoja a v rannej fáze klinických štúdií. Skúma sa využitie kmeňových buniek z pupočníkovej krvi na podporu obnovenia imunitného systému. Bunky regulujúce autoimunitu (regulačné T bunky) sú tiež v prvých fázach klinických testov. Tieto postupy, ktoré využívajú pupočníkovú krv, môžu pomôcť mnohým pacientom. 

    Na Duke University, ako aj na iných výskumných pracoviskách, sa vyvíjajú postupy využitia pupočníkovej krvi v liečbe získaných ochorení mozgu. Počas posledných 5 rokov na Duke University otvorili štúdie s vlastnou pupočníkovou krvou u bábätiek s perinatálnou asfyxiou (hypoxicko-ischemická encefalopatia), detskou mozgovou obrnou, hluchotou a autizmom. Tieto štúdie ukazujú sľubné výsledky pri ochoreniach, kde sú obmedzené možnosti liečby. Dnes si uvedomujeme, že nikdy nebude možné pre všetkých pacientov, ktorí by mohli mať benefit z pupočníkovej krvi, aby mali prístup k vlastnej pupočníkovej krvi. Z toho dôvodu skúmame použitie  pupočníkovej krvi od darcu na liečbu dospelých s náhlou mozgovou príhodou. Pokiaľ sa preukáže, že je to bezpečné, plánujú testovať tiež bezpečnosť a účinok darovanej pupočníkovej krvi u detí s detskou mozgovou obrnou, autizmom a ďalšími poškodeniami mozgu.

    Zhrnutie
    Profesorka Joanne Kurtzbergová, medzinárodne uznávaná odborníčka v oblasti detskej hemato-onkológie a transplantácie pupočníkovej krvi: “Bunky z pupočníkovej krvi sú mimoriadne dôležité pre rozvíjajúce sa odvetvia bunkovej terapie a regeneratívnej medicíny. Pupočníková krv musí byť odobraná spôsobom, ktorý zaručuje sterilitu, musí byť bezpečná z hľadiska prenosu ochorení a odobratá v objeme s vysokým počtom buniek. Techniky uskladňovania pupočníkovej krvi sú dobre zavedené, ale je potrebné objaviť metódy na získanie čo najväčšieho množstva buniek z každého odberu. Dôležité v expandujúcej technológii transplantácie pupočníkovej krvi sú najmä v znižovaní rizika transplantácie, rozširovaní jej využitia u pacientov s chronickými a závažnými ochoreniami ako je napr. kosáčiková anémia. Pupočníková krv a od nej odvodené liečby možu byť použité na liečbu detí s mozgovým poškodením a ukazujú sa ako veľmi sľubné v liečení dospelých s mozgovou porážkou a inými chronickými chorobami."

    Potenciál pupočníkovej krvi v liečbe ďalších závažných a život ohrozujúcich ochorení práve začína byť odkrývaný. S objavovaním týchto nových využití pupočníkovej krvi je pravdepodobné, že tieto nové  a rozvíjajúce sa terapie budú prístupné pre pacientov.

    Spracované podľa: http://docs.house.gov/meetings/IF/IF14/20150625/103685/HHRG-114-IF14-Wstate-KurtzbergJ-20150625.pdf

    viac »
  • Kmeňové bunky získané pri narodení dieťaťa na ceste smerujúcej k liečbe 19.09.2016

    Kyle Cetrulo – zakladateľ a prezidnet International Perinatal stem cell society (Medzinárodná spoločnosť pre perinatálne kmeňové bunky), ktorú založil v roku 2013. Je to nezisková medzinárodná spoločnosť, ktorej cieľom je poskytnúť platformu pre spoluprácu a šírenie vedomosti a informácií o perinatálnych kmeňových bunkách.

    Perinatálne kmeňové bunky sú bunky, ktoré je možné uchovať pri narodení dieťaťa. Zdrojmi sú predovšetkým pupočníková krv, tkanivo pupočníka a placenta.

    Aké najzaujímavejšie pokroky vidíte v oblasti perinatálnych (novorodeneckých) kmeňových buniek?

    Kyle Cetrulo: Súčasné klinické výskumy, ktoré vedie Dr. Kurtzbergová na Duke University ohľadom detskej mozgovej obrny a Dr. Cox na University of Texas v Houstone o traumatických poškodeniach mozgu s použitím pupočníkovej krvi sú  veľmi zaujímavé. Obaja hlavní výskumníci týchto štúdií prezentovali svoje práce ohľadom využitia kmeňových buniek pri poškodeniach mozgu na 2. ročníku Konferencie spoločnosti pre perinatálne kmeňové bunky, ktorá sa uskutočnila v marci 2016 v Aspene v Colarade.

    Samozrejme, že benefit v oboch týchto štúdiách je jasný, nakoľko sa zlepšia životy nespočetného množstva detí. S úspechom týchto štúdií sa oblasť uchovávania pupočníkovej krvi zmení k lepšiemu. K najväčším zmenám by malo patriť to, že odber pupočníkovej krvi sa stane štandardom v starostlivosti o všetky predčasne narodené deti a potenciálne aj pre všetkých novorodencov s Apgar skóre rovným alebo menším ako 3 v 5. minúte. Predpokladám, že v budúcnosti pôrodnícky  personál počká na výsledky Apgar skóre a vyšetrenie hodnoty pH arteriálnej pupočníkovej krvi pri všetkých pôrodoch a pri Apgar skóre 3 alebo menej a hodnote pH pupočníkovej krvi pod 7.00 odoberie pupočníkovú krv a odošle ju do banky pupočníkovej krvi na spracovanie. Spomínané Apgar skóre a pH pupočníkovej krvi sú spojené s vysokou prevalenciou detskej mozgovej obrny alebo iným perinatálnym poškodením mozgu, ako je hypoxicko-ischemická encefalopatia.

    Okrem týchto dvoch klinických výskumov, existuje pár štúdií s kmeňovými bunkami, ktoré sú zamerané na ochorenia pľúc novorodencov, ako sú idiopatická pľúcna fibróza a bronchopulmonálna dysplázia. Tieto štúdie sú tiež veľmi zaujímavé, a znova, v prípade úspešných výsledkov by mohli zachrániť životy nespočetného množstva detí. Boli publikované články, napr. od Dr. Chambersa  z Prince Charles Hospital and School of Medicine na Queenslandskej Univerzite v Brisbane v Australii, ktorý vyzdvihuje prvé využitie mezenchymálnych kmeňových buniek z placenty v štúdii pri liečbe idiopatickej pľúcnej fibrózy. Ďalší článok z Monash Institute of Medical Research vo Victorii v  Australii, opisuje vynikajúcu prácu, ktorá skúma bunkovú terapiu u predčasne narodeného dieťaťa. Dr. Euan Wallace, autor tejto publikácie, prednášal na konferencii o amniónových kmeňových bunkách a liečbe poranení.

    Myslím si, že tieto práce patria k najzaujímavejším v minulom roku a máme to šťastie, že niektorí z týchto výnimočných vedcov svetového významu boli účastníkmi našej konferencie.  

    Ako vidíte budúcnosť perinatálnych kmeňových buniek o 10 – 20 rokov?

    Kyle Cetrulo: Perinatálne kmeňové bunky môžu a budú používané na liečbu ochorení novorodencov a budú zachraňovať nespočetne veľa životov. Tieto terapie v prvom rade zmiernia veľa utrpenia, a myslím, že to bude už skoro, tak o 3 až 5 rokov.

    Rád by som si predstavil čo bude o 10-20 rokov a čo prinesie budúcnosť mojim deťom, ktoré sú teraz vo veku 4 a 6 rokov. Ako človek veriaci potenciálu perinatálnych kmeňových buniek, robím, čo hlásam. Obom mojim deťom som dal uskladniť pupočníkovú krv, tkanivo placenty aj tkanivo pupočníka.

    Viem si predstaviť, že tieto bunky sa budú využívať aj na štandardné športové úrazy. Vlani v lete, si môj 6-ročný zlomil ruku a bol som veľmi frustrovaný, že som nemohol jednoducho rozmraziť časť buniek a aplikovať ich do zlomeniny. Aj keď sa musí uskutočniť ešte množstvo výskumov, aby sa to mohlo stať jednou z možností, prebehlo mi mysľou, že o desať rokov bude ortopéd pravdepodobne vykonávať podobné postupy z pripravených produktov, ktoré si rozmrazí priamo na pracovisku.

    Kto sú súčasní lídri v tejto oblasti?

    Kyle Cetrulo: Už som spomenul Dr. Kurtzbergovú, Dr. Coxa, Dr. Wallacea a Dr. Boyda, ktorí prednášali na konferencii. Ďalším lídrom je Dr. Stephen Strom, profesor na Karolinskom inštitúte. Dr. Strom mal prednášku s názvom "Terapia kmeňovými bunkami pri ochoreniach pečene."

    Čo vás inšpirovalo organizovať túto konferenciu?

    Kyle Cetrulo:  Spoločnosť pre perinatálne kmeňové bunky sa zrodila popri tom ako som spolu s niektorými zakladateľmi editoval dve knihy o perinatálnych kmeňových bunkách. Keď sme dokončili tieto knihy, zistili sme, že všetka tá tvrdá práca, ktorú sme do nich vložili, uviazla. Ako veda postupovala vpred, chceli sme vzťahy, ktoré sme nadviazali počas písania kníh posunúť vpred. Idea o spoločnosti a o výročnej konferencii zameranej na tému perinatálnych kmeňových buniek nás naozaj zaujímala a tušili sme, že v Spojených Štátoch nebolo žiadne iné podujatie, ktoré by sa zameriavalo výlučne na perinatálne kmeňové bunky. A tak sme v roku 2013 založili organizáciu s názvom International Perinatal Stem Cell Society. Naším cieľom je vytvoriť priestor pre vedcov a iných ľudí pracujúcich v perinatálnej sfére, kde môžu zhromažďovať informácie a vzájomne sa stretávať a rozvíjať spoluprácu v tejto oblasti. Motto spoločnosti "Napredujúci výskum perinatálnych kmeňových buniek na ceste smerujúcej k liečbe," presne vystihuje ciele spoločnosti. V neposlednom rade, je dôležité mať na pamäti, že pacient, ktorý potrebuje liečbu kmeňovými bunkami je a mal by byť hnacou silou všetkého čo robíme. Členstvo v spoločnosti je zadarmo, takže odporúčam každému záujemcovi, aby sa stali členom.

    Ktorá časť konferencie vás najviac zaujala?

    Kyle Cetrulo: Samostatná časť zameraná na kmeňové bunky z tkaniva pupočníka, kde odznela aj prednáška Klinické aplikácie mezenchymálnych kmeňových buniek získaných z pupočníka pri transplantácii krvotvorných kmeňových buniek. Autor predtým publikoval prvé výsledky použitia kmeňových buniek z tkaniva pupočníka na zvýšenie účinku transplantácie pupočníkovej krvi u ľudí.

    Zdroj: http://www.bioinformant.com/interview-with-kyle-cetrulo-perinatal-stem-cell-expert-and-ceo-of-auxocell-laboratories/

     

     

    viac »
  • Interview s dr. Joanne Kutzbergovou z Duke University v USA 11.08.2016
    Profesorka Joanne Kutzbergová je svetovo uznávanou odborníčkou v oblasti kmeňových buniek v USA. Jej práca predstavuje veľký prínos pre rozvoj inovatívnych liečebných metód s kmeňovými bunkami, vrátene využívania kmeňových buniek z pupočníkovej krvi. V posledných rokoch vedie na Duke University výskumný program zameraný na transplantáciu pupočníkovej krvi.  Súčasťou je klinická štúdia, ktorá využíva autológnu pupočníkovú krv u detí s novorodeneckým poškodením mozgu a detskou mozgovou obrnou. V laboratóriu profesorky Kurtzbergovej tiež prebiehajú predklinické štúdie zamerané na izolované  oligodendrocyty z pupočníkovej krvi. Cieľom je ich využitie v bunkovej terapii pri liečbe získaného poškodenia mozgu. Profesorka Kurtzbergová je v posledných 20 rokov priekopníčkou vo využití pupočníkovej krvi ako alternatívneho zdroja kmeňových buniek pri nepríbuzenskej transplantácii kostnej drene.  

    V klinickej štúdii u Dr. Kutzbergovej na Duke University, ktorá skúma úspešnosť liečby detskej mozgovej obrny pomocou vlastných kmeňových buniek z pupočníkovej krv, bola podaná pupočníková krv aj viacerým deťom, ktoré majú uchovanú pupočníkovú krv v Cord Blood Center Group. Jedným z nich bolo aj slovenské dievčatko Nelly. 

    Čo vás najviac zaujalo na pupočníkovej krvi pri liečbe detských pacientov? V čom sa kmeňové bunky v nej líšia od buniek z iných zdrojov pokiaľ ide o terapeutický potenciál? 
    Pupočníková krv je optimálna forma zmobilizovanej krvi. Obsahuje zrelé krvné bunky, krvotvorné kmeňové a progenitorové bunky a malé množstvo kmeňových a progenitorových buniek iných vývojových línií (pankreas, mozog, sval, endotelové bunky, zložky kože, a ďalšie). Myslím, že pupočníková krv má obrovský potenciál v rozvíjajúcom sa odvetví regeneratívnej medicíny. T-bunky v pupočníkovej krvi sú viac imunologicky tolerovateľné príjemcom v porovnaní s dospelými krvotvornými kmeňovými bunkami. Pupočníková krv môže byť odobraná z placenty alebo pupočníka, krátko po narodení dieťaťa bez akéhokovek rizika pre dieťa alebo matku. Pupočníková krv je po narodení často zlikvidovaná. Možnosť jej odberu, skladovanie a terapeutických aplikácii menia jej medicínsky význam z biologického odpadu na život zachraňujúci prostriedok. 

    Akým spôsobom môžu kmeňové bunky z pupočníkovej krvi pomôcť deťom s detskou mozgovou obrnou? Čo konkrétne vieme o mechanizmoch, ktorými je pupočníková krv prospešná pri neurologických ochoreniach?
    Domnievam sa, že bunky v pupočníkovej krvi pomáhajú pacientom s poškodením mozgu najmä prostredníctvom parakrinného a trofického účinku – podpora rastu a obnovy poškodených buniek v tkanive. Myslím si, že zmierňujú zápal a stimulujú obnovu a reparáciu neurónov a iných buniek. Bunky z pupočníkovej krvi sú schopné sa vyvinúť na neuróny, oligodendrocyty a mikrogliálne bunky v in vitro podmienkach. Myslím, že táto schopnosť je užitočná pre pacientov s leukodystrofiou, ktorí podstupujú alogénnu transplantáciu kmeňových buniek z pupočníkovej krvi. V tom prípade, sa darcovská pupočníková krv vštepí do mozgu tiež ako zdroj permanentnej náhrady bunkových enzýmov.

    Sú aj nejaké iné detské ochorenia, okrem detskej mozgovej obrny, pre ktoré môže byť pupočníková krv klinicky využiteľná? Máte predstavu, či sú mechanizmy liečebného účinku podobné alebo sa líšia?
    Transplantácie pupočníkovej krvi od darcu sa používajú na liečbu detí s leukémiou a inými krvnými malignitami, syndrómami so zlyhaním kostnej drene, syndrómami s vrodenými imunodeficienciami, niektorými vrodenými metabolickými ochoreniami a hemoglobinopatiami. Zároveň verím, že autológna popučníková krv by mohla mať význam aj v liečbe diabetu 1. typu, iných autoimunitných ochorení a poškodení mozgu a srdca.

    A čo v oblasti kmeňových buniek očakávate dnes?
    Kmeňové bunky majú obrovský potenciál najmä v rozvíjajúcich sa odvetviach bunkovej terapie a regeneratívnej medicíny. Myslím si, že rozvoj tohto odvetvia potrvá ešte 10-20 rokov a po tejto dobe bude možné kmeňové bunky považovať za rutinnú lekársku starostlivosť. Bude nevyhnutné vyvinúť tretí odbor okamžite dostupných produktov na docielenie využitia plného potenciálu bunkovej terapie.

    Kde si myslíte, že bude toto odvetvie o 10 rokov? 
    O 10 rokov budeme mať výsledky z dnes prebiehajúcich štúdií. Tie budú slúžiť ako podklad pre ďalší rozvoj špecifických bunkových terapií konkrétnych ochorení. V mojich najlepších odhadoch vidím použitie buniek najprv v liečbe pacientov s mŕtvicou, ischemickou chorobou srdca, pri poškodení mozgu novorodenca a plodu a traumatickom poškodení mozgu.

    Spracované na základe: http://www.ipscell.com/2013/08/stem-cell-pioneer-joanne-kurtzberg-interview-part-1-her-start-mentors-cord-blood-therapies-more/
    http://www.ipscell.com/2013/08/joanne-kurtzberg-interview-part-2-non-compliant-stem-cell-clinics-and-the-future-of-the-stem-cell-field/

    viac »
Sledujte nás na facebooku
Ochorenia, pri ktorých pupočníková krv pomáha Aktuálne ochorenia Ochorenia vo výskume
Odoborní garanti
Prof. MUDr. Ján Danko, PhD
Prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti SLS
(Jesseniova lekárska fakulta Martin)
Prof. MUDr. Mikuláš Hrubiško, CSc.
Vedúci Katedry hematológie a transfuziológie

(LF SZU Bratislava)
MUDr. Peter Mesár
Klinika pediatrickej onkológie a hematológie

(SZU v DFNsP Banská Bystrica)

VYSVETLIVKY (aktualne ochorenia)

1) Použitie vlastnej pupočníkovej krvi je možné iba pri niektorých podtypoch tejto diagnózy (prvé úspešné využitie vlastnej pupočníkovej krvi pri ALL publikované v roku 2007). Štandardne sa však v prípade potreby uprednostňuje transplantát od súrodenca alebo nepríbuzného darcu, pokiaľ by bol k dispozícii. 2) Pri niektorých vysoko rizikových podtypoch tejto diagnózy by bol uprednostnený transplantát od súrodenca alebo iného darcu, pokiaľ by bol k dispozícii. 3) Pri liečbe CML sa v súčasnosti v dospelom veku používajú moderné lieky a transplantácia sa vykonáva až po zlyhaní inej liečby, u detí je transplantácia pri CML stále metódou prvej voľby. 4) Nakoľko ide prevažne o ochorenie dospelých, skúsenosti s vlastnou pupočníkovou krvou zatiaľ nie sú k dispozícii, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by bol v prípade nenájdenia vhodného darcu použitý autológny transplantát . 5) Pri tejto diagnóze bola pupočníková krv použitá na transplantáciu aj na Slovensku. 6) Pri zlyhaní kostnej drene, ktoré nie je vzácnym ani v detskom veku, by sa uprednostnila alogénna transplantácia od HLA-identického súrodenca. V prípade, že by HLA-identický súrodenec nebol, bol by použitý transplantát z vlastnej pupočníkovej krvi. 7) V USA dnes prebieha klinická štúdia zameraná na aplikáciu kmeňových buniek z vlastnej pupočníkovej krvi u detí s Diabetes typ I. áno v prípade pupočníkovej krvi je transplantáciu možné vykonať a je možné od nej očakávať aj vyliečenie áno v prípade kostnej drene sa transplantácia robí štandardne, väčšinou s kuratívnym efektom áno - transplantácia sa robí, avšak nie je možné od nej očakávať trvalé vyliečenie, len predĺženie prežívania (áno) transplantácia sa dá urobiť, v súčasnosti je však pri danej diagnóze ešte len predmetom výskumu, skutočný význam sa ukáže v budúcnosti ± transplantácia sa v niektorých prípadoch robí, je od nej síce možné očakávať aj trvalé vyliečenie, avšak pre veľmi vysoké riziko takéhoto zákroku nejde o štandardnú metódu exp ide len o experimentálnu metódu, štandardne ju nie je možné odporučiť